10 Interpretácia udalostí

TÍTO DVAJA POZEMŠŤANIA TVORILI SVOJÍM spôsobom úplný protiklad — jeden z nich bol predstaviteľom najvyššej moci na Zemi, druhý mal moc v rukách skutočne.

Premiér bol najdôležitejším pozemšťanom, uznávaným vládcom planéty na základe dekrétu samotného Imperátora celej galaxie, pričom, prirodzene, sa podriaďoval príkazom imperiálneho guvernéra. Jeho tajomník zdanlivo nič neznamenal — obyčajný člen Bratstva strážcov tradícií, ktorého si teoreticky vyberal premiér na vybavovanie rozličných drobných záležitostí a teoreticky ho mohol kedykoľvek prepustiť.

Premiéra dobre poznali na celej Zemi a vystupoval ako najvyššia inštancia, keď sa posudzovali porušovania Nariadení. Len on udeľoval výnimky zo Šesťdesiatky a súdil buričov, ktorí sa postavili proti vláde, previnilcov, ktorí narušovali prídelový alebo dodávkový systém alebo vstúpili na zakázané územia. Tajomníka, naopak, nepoznal nikto, ani po mene, iba Bratstvo strážcov tradícií a premiér.

Premiér bol skúsený rečník a jeho časté prejavy boli nezvyčajne zápalisté a plné ušľachtilých ideálov. Mal dlhé svetlé vlasy a jemný oduševnelý patricijský výzor. Tajomník s tupým vyhrnutým nosom a večným úškrnom na tvári mal radšej stručné slová ako dlhé vety, ešte radšej len nezrozumiteľne hundral a najradšej mlčal — aspoň na verejnosti.

Prirodzene, premiér bol zdanlivým nositeľom moci, kým tajomník skutočným. A v súkromí premiérovej kancelárie bolo toto postavenie celkom jasné.

Premiér bol trochu znepokojený, no tajomník zostával chladný a ľahostajný.

„Nechápem,“ povedal premiér, „ako spolu súvisia všetky tieto hlásenia, ktoré ste mi doniesli. Hlásenia, hlásenia!“ Zahnal sa a prudko udrel do imaginárnej hŕby papierov. „Nemám na ne čas.“

„Máte pravdu,“ prisvedčil tajomník pokojne. „Na to som tu ja. Prečítal som si ich, urobil analýzu a zhodnotil.“

„Tak k veci, milý Balkis. Ale rýchlo, lebo sú to samé lapálie.“

„Lapálie? Pri takom prenáhlenom posudzovaní by sa mohla Vaša Excelencia niekedy neodpustiteľne pomýliť… Pozrime, o čo v tých hláseniach v skutočnosti ide, a ja sa vás potom spýtam, či to ešte vždy pokladáte za lapáliu. Najprv to hlásenie spred siedmich dní od Shektovho podriadeného, ktoré ma priviedlo na prvú stopu.“

„Na akú stopu?“

V Balkisovom úsmeve sa mihol výsmech. „Vaša Excelencia, ide o istý dôležitý projekt, ktorý na Zemi uskutočňujeme už niekoľko rokov.“

„Pst!“ Premiér akoby na okamih zabudol na dôstojnosť a náhlivo sa poobzeral.

„Vaša Excelencia, k víťazstvu nám dopomôže iba vzájomná dôvera, a nie nervozita… Viete, že úspech projektu závisí od správneho využitia tej Shektovej hračky, synapsiŕikátora. Až doteraz, aspoň pokiaľ vieme, sa používal len podlá našich pokynov a s celkom presným zámerom. A odrazu Shekt nečakane synapsiŕikoval akéhosi neznámeho muža, čím vedome porušil všetky naše príkazy.“

„Ale veď je to jednoduché,“ povedal premiér. „Vynadajte Shektovi, toho synapsifikovaného uväznite a bašta.“

„Nie, nie. Vidíte to priveľmi zjednodušene, Vaša Excelencia. Uniká vám to podstatné. Nejde o to, čo Shekt urobil, ale prečo to urobil. Všimnite si, že v celej záležitosti sa vynorilo pozoruhodné množstvo náhod. V ten istý deň navštívil Shekta guvernér a on nás lojálne a pravdivo informovalo všetkom, čo sa medzi nimi odohralo. Ennius chce využiť synapsiŕikátor v záujme celého Impéria. Podľa všetkého prisľúbil za to Zemi všestrannú pomoc a blahosklonnosť samého imperátora.“

„Hmm,“ ozval sa premiér.

„Zaujalo vás to? Zdá sa vám, že taký kompromis v porovnaní s naším súčasným nebezpečným kurzom vyzerá dosť lákavo?… Pamätáte sa, ako nám pred piatimi rokmi za hladomoru ustavične sľubovali dodávky potravín? A nakoniec nám ich neposlali, lebo sme nemali dostatok imperiálnych peňazí, a naše výrobky odmietli ako rádioaktívne. A vari nám dali aspoň nejaké potraviny bezplatne? Ponúkli nám aspoň pôžičku? Stotisíc ľudí zomrelo hladom. Nikdy neverte sľubom Prišelcov. Ale o to nejde. Tentoraz nám Shekt podal veľmi presvedčivý dôkaz svojej lojality.

Zaručene by sme mu mali plne dôverovať. A vôbec by sme nemali predpokladať, že nás zradí ešte v ten istý deň. A predsa sa tak stalo.“

„Máte na mysli jeho neohlásený experiment, Balkis?“

„Áno, Vaša Excelencia. Kto bol ten synapsiŕikovaný muž? Máme jeho fotografie a vďaka Shektovmu technikovi aj snímku očnej sietnice. Pri kontrole v Ústrednej celosvetovej kartotéke sme jeho záznam nenašli. Z toho vyplýva, že to nie je pozemšťan, ale Prišelec. A Shekt to určite vedel, lebo identifikačnú kartu nemožno sfalšovať ani zameniť, pretože sa porovnáva obraz sietnice. Slovom, nezvratné fakty nás privádzajú k záveru, že Shekt vedome synapsifikoval Prišelca. A prečo?…

Odpoveď na túto otázku môže byť až znepokojivo jednoduchá. Shekt nie je ideálny nástroj pre naše ciele. V mladosti patril k asimi-lacionistom, raz sa dokonca vo voľbách uchádzal o miesto vo Veľkej rade, pričom jeho volebný program sa zakladal na zmierení sa s Impériom. Ale nezvolili ho.“

„To som nevedel,“ povedal premiér. „Že ho nezvolili?“

„Nie, že sa o to usiloval. Prečo ste ma o tom neinformovali? Na terajšom mieste je pre nás Shekt veľmi nebezpečný.“

Balkis sa blahosklonne pousmial. „Shekt vynašiel synap-sifikátor a vlastne sa v ňom vyzná iba on. Mali sme ho ustavične pod dozorom a teraz dozor ešte sprísnime. Nezabúdajte, že zradca v našich radoch, o ktorom vieme, nám môže byť v boji proti nepriateľovi užitočnejší ako lojálny občan.

A preberme si ostatné fakty. Shekt synapsifikoval Prišelca. Prečo? Synapsifikátor sa dá prakticky použiť len na jediný účel — na zdokonalenie duševných schopností. A načo by to Prišelci potrebovali? Nuž lebo iba tak môžu prekonať našich vedcov, ktorí by sa podrobili synapsifikovaniu. Chápete? To znamená, že Impérium asi tuší, čo sa tu robí. Pokladáte to ešte vždy za lapáliu, Vaša Excelencia?“

Premiérovo čelo sa zarosilo od potu. „Naozaj je to tak?“

„Fakty sú ako hlavolam — dajú sa poskladať iba jedným spôsobom. Synapsifikovaný Prišelec je celkom nenápadný, dokonca trochu komický muž. Bol to z ich strany dobrý ťah; ten plešivý tučniak mô- že byť zároveň ich najskúsenejší vyzvedač. No pravdaže. Veď komu inému by zverili takú zodpovednú úlohu? Cudzinca, ktorý vystupuje pod menom Schwartz, sme však sledovali. A teraz si zoberme druhé hlásenie.“

Premiér hodil pohľad na hŕbu fasciklov na stole. „To o Arvar-danovi?“

„Doktor Bel Arvardan,“ prisvedčil Balkis, „vynikajúci archeológ zo známeho sektora Sírius, kde žijú tí najspupnejší naŕúkanci.“ Posledné slová priam vypľul. „No nič to. V každom prípade tu máme ukážkový, priam poetický kontrast postupu, aký zvolili pri Schwar-tzovi. Nejde o bežného človeka, naopak, je známou osobnosťou. Neprichádza sem tajne, ale urobili okolo neho veľký rozruch. A neupozornil nás naňho bezvýznamný technik, ale samotný guvernér!“

„Myslíte, Balkis, že medzi nimi existuje nejaká spojitosť?“

„Vaša Excelencia, nemožno vylúčiť alternatívu, že jeden má za úlohu odpútať pozornosť od druhého. Inak povedané, keďže Imperiálna rada vie majstrovsky intrigovať, názorne nám predkladá dva spôsoby kamufláže. Vo Schwartzovom prípade sú svetlá zhasnuté, v Arvardanovom zažiaria naplno, ale nám priamo do očí, aby sme nič nepostrehli. Pozrite, veď pred čím nás vlastne Ennius vystríhal v súvislosti s Arvardanom?“

Premiér si zamyslene pošúchal nos. „Povedal, že Arvardan tu bude vedúcim archeologickej expedície so súhlasom Imperiálnej rady a v záujme vedy chce navštíviť aj zakázané územia. Guvernér však nechce, aby došlo k nepokojom, a keď to Arvardanovi slušne odmietneme, podporí naše stanovisko v Imperiálnej rade. Niečo v tom zmysle.“

„Chce teda upriamiť našu pozornosť na Arvardana, ale prečo? Aby sme mu nedovolili vstúpiť na zakázané územia? Teda máme tu vedúceho archeologickej expedície, bez ľudí, dopravných prostriedkov i ostatného vybavenia. Máme tu Prišelca, ktorý nezostane v Hi-malájach, ako by sa dalo čakať, ale nevedno prečo sa začne potulovať po Zemi — a vyberie sa rovno do Chica. A ako chcú odpútať našu pozornosť od tých nesmierne zarážajúcich a podozrivých okolností? Upozorňujú nás, aby sme starostlivo sledovali niečo celkom bezvýznamné.

Všimnite si, Vaša Excelencia, že Schwartza ukrývali v Ústave nukleárneho výskumu šesť dní. A zrazu im ušiel. Nie je to čudné?

Dvere odrazu neboli zamknuté, na chodbe nebol dozor. Nepochopiteľná nedbanlivosť. A kedy ušiel? Práve v deň, keď Arvardan pricestoval do Chica. Ďalšia čudná zhoda okolností.“

„Myslíte teda, že…“ začal premiér vzrušene.

„Myslím, že Schwartz je agentom Prišelcov, že Shekt robí spojku medzi nimi a tunajšími asimilacionistickými zradcami a že Arvardan je spojka medzi Schwartzom a Impériom. Všimnite si, ako rafinovane bolo naplánované stretnutie Schwartza s Arvardanom. Schwartzovi umožnia ujsť a po patričnom čase sa ho ošetrovateľka — už ma ani neprekvapilo, že Shektova dcéra — vyberie hľadať. Keby na ich precízne naplánovanej schôdzke niečo zlyhalo, je jasné, že by ho okamžite našla, že pre každého by bol iba úbohý chorý a mohli by ho pokojne odviesť do bezpečia a zorganizovať ďalší pokus. Dvom zvedavým taxikárom vlastne aj povedala, že Schwartz je chorý, a to sa jej neskôr vypomstilo.

Počúvajte ma pozorne. Schwartz s Arvardanom sa po prvý raz stretnú v jedlomate. Tam sa však tvária, že sa nepoznajú. Je to iba predbežné stretnutie, ktoré má potvrdiť, že všetko zatiaľ klape a že možno podniknúť ďalší krok… Teší ma, že nás aspoň nepodceňujú.

Potom Schwartz odtiaľ odišiel; o chvíľu vyšiel za ním aj Arvardan a stretol sa so Shektovou dcérou. Mali to načasované na sekundy. Keď zahrali spomínaným taxikárom malé divadlo, pobrali sa všetci do Dunhamovho obchodného domu a tam sa stretli. Kde by si našli lepšie miesto? Ideálne na schôdzku, bezpečnejšie ako jaskyňa v horách. Priveľmi na očiach, aby to vyvolávalo podozrenie, priveľmi prepchaté, aby ich mohli odpočúvať. Skvelý nápad, skutočne skvelý; naši nepriatelia si zaslúžia uznanie.“

Premiér sa pohniezdil v kresle. „Ak si naši nepriatelia zaslúžia také veľké uznanie, mohli by aj vyhrať.“

„Vylúčené! Už teraz sú porazení. A za toto vďačím nášmu vynikajúcemu Natterovi.“

„A to je kto?“

„Doteraz bezvýznamný agent, no odteraz ho začneme čo najväčšmi využívať. Včera postupoval priam vynikajúco. Jeho hlavnou úlohou bolo sledovať Shekta. Preto si zriadil stánok s ovocím rovno oproti Ústavu. Minulý týždeň sme ho špeciálne inštruovali, na čo sa má v súvislosti so Schwartzom zamerať.

Natter bol práve v stánku, keď Schwartz ušiel z Ústavu; vedel, o koho ide, lebo ho poznal podľa fotografie a úchytkom ho zazrel, aj keď ho ta priviezli. Nenápadne sledoval všetko, čo sa stalo, a práve jeho hlásenie nám mnohé objasnilo. S neuveriteľnou jasnozrivosťou vytušil, že skutočným cieľom “úteku“ bolo stretnutie s Arvardanom. Pretože nemal možnosť zistiť, o čom sa bude na schôdzke hovoriť, rozhodol sa prekaziť ju. Taxikári, ktorým Shektová povedala, že Schwartz je chorý, sa nazdávali, že ide o horúčku z ožiarenia. Natter to hneď geniálne využil. Len čo zistil, že sú všetci pospolu v obchodnom dome, oznámil, že jeden z nich je postihnutý a našťastie chicoské úrady mali toľko rozumu, že bez meškania zareagovali.

Dali vyprázdniť obchodný dom, a tým ich zbavili možnosti nerušene sa porozprávať vo virvare kupujúcich. Zostali dnu sami, čo bolo veľmi podozrivé. Natter neváhal. Podišiel k nim a nakoniec ich presvedčil, že odvedie Schwartza nazad do Ústavu. Súhlasili. Nemali iné východisko. Takže v ten deň si Arvardan so Schwartzom prakticky nestačili vymeniť ani slovo.

Vyvaroval sa aj hlúposti, aby dal Schwartza zatknúť. Tí dvaja ešte vždy netušia, že sme ich odhalili, a určite nás dovedú aj k ďalšej stope.

Natter pokračoval v hre. Privolal imperiálnych vojakov, a to bol geniálny ťah. Dostal takto Arvardana do situácie, s ktorou asi nerátal. Ten sa musel buď priznať, že je Prišelec, a prísť tak o inkognito, lebo na Zemi sa dovtedy pohyboval ako pozemšťan, búd tajomstvo zachovať a vystaviť sa nie veľmi ohľaduplnému zaobchádzaniu. Vybral si tú odvážnejšiu alternatívu a dokonca, aby nevyzeral podozrivo, zlomil imperiálnemu dôstojníkovi ruku. To mu treba prirátať k dobru.

Tým činom nás priviedol na veľmi dôležitú stopu. Sotva by sa on ako Prišelec dal ochromiť neuronickým korbáčom kvôli pozem-šťanke, keby v hre nebolo čosi oveľa dôležitejšie.“

Premiér zovrel päste a položil ruky pred seba na stôl. Zlostne sa zamračil a jemné črty tváre prezrádzali nepokoj. „Výborne, Bal-kis, z takýchto slabých dôkazov utkať takú pevnú sieť. To je majstrovský kúsok a cítim, že máte pravdu. Iná logická možnosť neexistuje… Ale to znamená, Balkis, že sú nám na stope. Už sú veľmi blízko… A tentoraz nebudú mať zľutovanie.“

Balkis pokrčil plecami. „Ktovieako blízko ešte asi nie sú, lebo inak, keď celému Impériu hrozí záhuba, boli by už udreli… A veľa času im nezostáva. Aby prišli k nejakým záverom, Arvardan sa najprv musí stretnúť so Schwartzom, a tak vám už teraz môžem predpovedať, čo sa stane.“

„Počúvam.“

„Schwartza treba dakde odpratať a počkať, kým sa všetko trochu utíši.“

„Ale kam?“

„Aj to vieme. Do Ústavu ho doviezol akýsi muž, zrejme farmár. Jeho opis nám dodal Shektov technik i Natter. Prešli sme si o-sobné údaje všetkých farmárov v okruhu sto kilometrov od Chica a Natter ho identifikoval ako Arbina Marená. Jeho svedectvo nezávisle potvrdil aj technik. Nenápadne sme si toho človeka preverili a zdá sa, že ukrýva svokra, bezmocného mrzáka, ktorý sa vyhýba Šesťdesiatke.“

Premiér udrel do stola. „Takých prípadov začína byť čoraz viac, Balkis. Treba sprísniť…“

„O to teraz nejde, Vaša Excelencia. Dôležitý je fakt, že farmára, ktorý takto porušil Nariadenie, možno vydierať.“

„Ach…“

„Shekt i jeho prišeleckí spojenci potrebujú práve takúto skrýšu, nejaké miesto, kde Schwartz môže v bezpečí prečkať dlhší čas, čo by v Ústave, prirodzene, nešlo. Tento farmár, zrejme celkom bezmocný a naivný človek, sa im na to výborne hodí. Budeme ho teda sledovať a zo Schwartza takisto nespustíme oči… Napokon budú nútení zorganizovať ďalšie stretnutie s Arvardanom a tentoraz nás zastihnú pripravených. Je vám teraz už všetko jasné?“

„Áno.“

„Chválazemi. Tak vás už nebudem zdržovať.“ A s ironickým úsmevom dodal: „Prirodzene, s vaším dovolením.“

Premiér súhlasne kývol rukou a zdalo sa, že si jeho sarkazmus ani nevšimol.

Tajomník kráčal do kancelárie. Stávalo sa mu, keď bol sám, že nevedel udržať na uzde myšlienky, ktoré sa mu zatúlali až do najtajnejších zákutí mysle.

Prestal sa zaoberať doktorom Shektom, Schwartzom, Arvarda-nom, a najmenej zo všetkých ho zaujímal premiér.

V duchu videl planétu Trantor, odkiaľ bola z obrovskej metropoly riadená celá galaxia. Pred očami sa mu vynoril obraz veľkolepého paláca, ktorého špicaté veže a smelé oblúky nikdy v skutočnosti nevidel, práve tak ako nijaký iný pozemšťan. Predstavoval si neviditeľné nite moci a slávy, ktoré ako pavučina omotávajú jednotlivé planéty a zbiehajú sa v tomto paláci v rukách vládcu, ktorý napokon je tiež len človek.

Ustavične sa mu vracala jediná utkvelá myšlienka — predstava moci, ktorá nositeľovi môže už za živa dopriať pocit všemocnosti, a pritom je sústredená v rukách niekoho, kto je napokon tiež len človek.

Len človek! Ako on sám!

Azda by raz mohol byť…